PRÍBEH PANI SACI GAJDÁCSI

• Meno: Saci (Sarolta) Gajdácsi
• Vek: 65
• Rodinný stav: rozvedená, má dvoch synov (42 a 39 rokov) a tri vnúčatá.
• Povolanie: ekonómka, daňová poradkyňa, účtovníčka na dôchodku
• Choroba: skleróza multiplex, prvé príznaky objavila pred 35 rokmi

„Problém je ten, že v chorých nie je dostatok vytrvalosti. Myslia si, že za pár mesiacov alebo za pol roka sa budú cítiť lepšie. Ja si už viac ako 8 rokov pripravujem a užívam masu, ktorú nazývam lekvár, a ktorého recept som dostala od ruskej lekárky. Okrem toho 8 rokov pijem každý deň aj CoD Čaj. Mám také skúsenosti, že mnohí si kúpia jedno balenie niečoho, o čom si myslia, že im to pomôže, a keď to jedno balenie vyberú, a zázraky sa nedostavia, prestanú to užívať. Aj môj ošetrujúci lekár sa čuduje, v akom dobrom stave som, v porovnaní s ostatnými pacientmi.”

CoD Čaj pije od roku 2001, užíva vitamín C a jej zdravotný stav je dobrý, choroba ju v ničom neobmedzuje.

Saci je už známa tým, ktorí čítali našu prvú knihu vydanú v roku 2007, alebo ju videli v televízii, kde porozprávala príbeh svojho zázračného uzdravenia. Skleróza multiplex je považovaná za neliečiteľnú chorobu, vzniká následkom abscesného úbytku bielej hmoty mozgu a miechy, a zapríčiňuje poruchy pohybového ústrojenstva alebo zmyslových orgánov. Môže sa prejaviť oslabením končatín, nemotornosťou, strnulým pohybom, poruchami močenia a vyprázdňovania, poruchami zraku a reči. Stav pacientov chorých na túto chorobu sa obvykle nepretržite zhoršuje, väčšina z nich ochrnie a je odkázaná na vozík. Saci však nedovolila chorobe, aby ju premohla. Jej deti boli ešte malé, keď sa objavili prvé príznaky, študovala, pracovala, viedla domácnosť, chovala zvieratá a samozrejme sa veľa rozčuľovala. Keď sa zistilo, čo jej spôsobovalo nevydržateľné bolesti hlavy, vyskúšala všetky možné liečebné postupy, ktoré mohli zlepšiť jej stav, a užívala aj lieky predpísané lekárom. Liečili ju okrem iného v Kecskeméte, Segedíne a Székesfehérvári, na neurológii, na očnom aj na internom oddelení, podľa toho, kedy sa ktorý symptóm prejavil. Keď práve dozneli symptómy sklerózy multiplex, v maternici jej objavili zhubný nádor a vyoperovali ho. Vtedy odcestovala do Tuniska a tam premýšľala o svojom živote. Keď sa vrátila, zmenila svoju životosprávu, stravu a vzdala sa vedenia svojej účtovnej kancelárie. Po latentnom stave sklerózy multiplex sa u nej symptómy znovu objavili vo veku 50. rokov formou oslabených končatín. Vtedy dostala steroidy, ktorých vedľajším účinkom jej opuchla a sčervenela tvár, na členku aj na nohách sa jej vytvorili edémy a výrazne sa jej krútila hlava. V tom čase si už mohla dovoliť viac sa o seba starať.
Opäť sme ju navštívili v jej domove v Lajosmizse, kde nás čakala pri bráne záhrady, a nevideli sme na naj ani stopy po chorobe.

– V poslednom čase sa môj stav nezhoršoval, skôr zlepšoval. Ani neviem, čomu vďačím za to, že som sa pred tromi rokmi zbavila 10 kíl spôsobených vodou zadržiavanou edémami. Je to následok steroidovej kúry, ktorá však bola potrebná, keď sa pred rokmi objavili symptómy. Boli časy, keď som sa nevedela ani len postaviť, vyšetrovali ma na posuvnom lôžku. Nikdy som však nemala ani palicu, ani vozík. Keď ma bolia nohy, chodím pešo. Túto bolesť nôh nezmierni žiadny liek proti bolesti.

Našťastie váš výborný stav sa nezhoršil ani po tom, čo ste minulý rok stratili svoju milovanú mamičku…

Mala 90 rokov a s výnimkou jedného mesiaca žila sama na farme. Mala dobrý telesný stav, bola húževnatá, vytrvalá, mala dobrú povahu, ako skutočná matka. Mala dve dcéry, štyri vnúčatá a sedem pravnúčat. Keď bola rodina naposledy spolu, povedala: vy ste na svete najbohatší, lebo ste zdraví, máte krásne deti, dobre sa o ne starajte. Vtedy som si myslela, že jej stratu neprežijem, ale pán Boh mi dal silu. Aj môj ošetrujúci lekár ma utešoval, aby som sa nezrútila, pretože z toho mohol byť problém. Hovorili mi, aby som to prijala, veď všetkých nás to čaká. Mojej mame bol dopriaty krásny, dlhý život. Na pohrebe sa zišla celá rodina, bolo nás okolo 250. Bolo to veľmi slávnostné.

Ako plynú vaše dni?

Ráno nakúpim, potom navarím. Treba vedieť, že ja nejem ani hovädzie ani bravčové mäso, dokonca ani kura chované na zmeske. Viacerí majú v rodine gazdovstvo, od nich kupujem domáce kurča aj vajíčka. Jem veľa rýb a zeleninu z našej záhrady, pestovanú bez použitia chemikálií. Myslím si, že aj toto prispieva k tomu, že sa cítim tak dobre. Všetky práce okolo domu zvládam sama, pozbieram aj hrach.

Pred dvomi rokmi ste spomínali, že ste našli partnera. Ste stále spolu?

Nie, pretože – aký je život zvláštny – ma nedokázal prijať s mojou chorobou, aj keď sám musel dostať protézu bedrového kĺbu na oboch stranách. Mnohí sa tak zachovajú, neprekvapilo ma to.

Po vašom rozvode ste dlho nenašli partnera, a teraz ste opäť ostali sama?

S manželom sme sa rozviedli pre 17-imi rokmi. Deti dospeli, nemalo význam zostať spolu, bol to veľmi jednotvárny, neslaný život. A potom neprišiel nikto taký, kto by ma nezištne miloval. V susednej ulici býva muž, ktorého dlho poznám a nedávno ovdovel, potom pochoval aj jediného syna. Raz mi zavolal, že rád by sa s niekým porozprával, k niekomu sa prihovoril. Dobre sme si rozumeli a už rok sme spolu. Našla som v ňom skutočného partnera. Každý deň obedujeme spolu. Jeden deň varí on, druhý ja a až do neskorého večera trávime čas spolu, raz u neho, raz u mňa. Môj život sa zmenil, a zmenil sa aj môj duševný stav. Dodáva mi istotu, že tento muž je tak dobrý, nápomocný, a vo všetkom sa na neho možno spoľahnúť. Nikam ma nepúšťa samú, dáva na mňa pozor. Šťastie má liečivú silu. Viem, že v pozadí mojich predchádzajúcich príznakov stáli psychosomatické, čiže duševné príčiny. Som citlivá, všetko vzťahujem na seba, aj kvôli maličkostiam chytám paniku. A dávnejšie som sa veľa rozčuľovala.

Obmedzuje vás váš stav v každodennom živote?

Moja chôdza je neistá, ale odkedy nepracujem, neznamená to nevýhodu. Trochu viackrát si ľahnem a raz za čas ma bolia svaly v nohách, lekári to nazývajú syndrómom nepokojných nôh. Neviem, čo to vlastne je, len to cítim. V také dni aj v noci musím chodiť, kým to neprestane. Kvôli tomu mám horší spánok. Ale to neovplyvňuje výkon každodenných povinností.

Poznáte ľudí s podobným osudom, s ktorými si vymieňate skúsenosti, ktorým by ste poradili a motivovali tým, že Vám sa takpovediac podarilo zostať nad vodou?

Problém je ten, že v chorých nie je dostatok vytrvalosti. Myslia si, že za pár mesiacov alebo za pol roka sa budú cítiť lepšie. Ja si už viac ako 8 rokov pripravujem a jem masu, ktorú nazývam lekvár, a ktorého recept som dostala od ruskej lekárky. Znovu to poviem, lebo podľa lekárky to môžem odporúčať komukoľvek, je to vhodné na posilnenie imunity i na prevenciu infarktu. Čistí steny ciev a zlepšuje pohyblivosť. Pomeliem hrozienka, vlašské orechy, citrón a sušené marhule v rovnakom pomere a zmiešam ich s medom. Denne zjem polievkovú lyžicu zmesi. Okrem toho 8 rokov pijem každý deň aj CoD Čaj. Mám také skúsenosti, že mnohí si kúpia jedno balenie niečoho, o čom si myslia, že im to pomôže, a keď to balenie doužívajú a zázraky sa nedostavia, prestanú to užívať. Predtým som pila dlhé roky aj Herba Life, ale to už neexistuje. Aj môj ošetrujúci lekár sa čuduje, v akom dobrom stave som v porovnaní s ostatnými pacientmi. A už aj on je tento lekvár. Ruská lekárka mi odporučila niečo aj na kôrnatenie ciev: nalejme vriacu vodu na štyri nakrájané citróny, opláchnime studenou vodou, trochu vyžmýkajme, nakrájajme štyri celé hlavy cesnaku, a všetko to vložme do dvoch litrov destilovanej vody. Nechajme to odstáť dva týždne, preceďme a denne dvakrát pred jedlom z neho vypime pol decilitra. Keď to doužívame, namočme ďalšiu dávku. Aj toto pijem roky. Každý rok si nechávam predpísať terapiu 20 dávok vitamínu C intravenózne.

Máte aj ďalšie odporúčanie pre chorých?

Neslobodno užívať tie veľmi silné lieky proti bolesti nôh. Namiesto toho pridajte do litra vody lyžicu jablčného octu, namočte do nej uterák a použite to ako obklad na nohy.

Nestretli ste sa alebo nerozprávali s niekým, kto by sa mal rovnako dobre ako vy?

Žiaľ nie. Viacerí mi zavolajú a ja im všetko porozprávam, čo mi pomohlo, no myslia si, že spravia 20 dkg-ovú orechovú masu a bude im lepšie. Podľa môjho názoru by sa život ktoréhokoľvek pacienta so sklerózou zlepšil, alebo by bol o niečo ľahší, keby bol vytrvalejší. Akokoľvek namáhavá alebo bolestivá je chôdza, treba chodiť. Aj v našej dedine je viac takýchto chorých a vidím, že sa opúšťajú, ležia celý deň. Pritom nie je dobré, keď je človek odkázaný na pomoc druhých. Oveľa lepšie je mať nejaké povinnosti, ktoré aj keď pomaly, ale dokáže vykonávať. Mňa už vo veku 30-tich rokov chceli vyhlásiť za invalidnú dôchodkyňu, ale pri dvoch malých deťoch som nemala čas byť chorá. A nemohla som si dovoliť ani to, aby som vypadla z práce. Bola som plná životného elánu. Priznávam, že keď som sa dozvedela, čo mi je, brala som to ako tragédiu, ale ani mi nenapadlo, že by ma to zabilo. Vedela som, že sa s tým budem trápiť a hľa, dožila som sa aj svojich vnúčat. Aj teraz práve chystáme krstiny. Oslavy budú u mňa, sama uvarím trojchodové menu, a upečiem aj smotanovo-jahodový koláč.

Z vášho rozprávania vysvitlo, že za veľa môžete vďačiť vášmu ošetrujúcemu lekárovi, Dr. András Guseovi, ale bez vašej vlastnej vôle a vytrvalosti by to nestačilo.

Je to tak, vždy som si bola samej sebe lekárom, a nikdy som sa nevzdala. To isté by som odporučila aj ostatným, veď sami môžu vidieť, že viera, vôľa a vytrvalosť prinesú svoje ovocie.