PRÍBEH FERENCA KÜRTIHO

• Meno: Ferenc Kürti
• Vek: 55
• Rodinný stav: ženatý, má dcéru a syna
• Povolanie: Obrábač kovov, invalidný dôchodca
• Choroba: rakovina pľúc, metastáza v lymfatickej uzline

„V tejto hroznej, beznádejnej situácii mi dodávala silu rozhodnosť pána doktora. Nevedela som sa dočkať, kedy prídem domov, aby sme mohli začať s CoD systémom. Fero pil trikrát denne CoD Čaj, dvakrát VitalPlus, trikrát za týždeň dostal infúziu s 10.000 mg vitamínu C, každý deň užíval orálne 5 × 1.000 mg, dostal injekciu Iscador, a potom akoby zázrakom začal silnieť.”

Dodnes si pamätám, keď 5. januára 2008 prišla Ferencova manželka, Rózsa do Klubu uzdravených. S plačom porozprávala príbeh o ochorení svojho manžela a úpenlivo prosila o pomoc. „Neostala nám žiadna iná nádej, iba CoD Čaj!” – opakovala. Po pohľade na lekársku správu, nepreháňala. Ferencovi, manželovi a otcovi dávali lekári iba zopár týždňov. A dnes, na začiatku roku 2009, tento 55-ročný muž sa cíti vyliečený. Aj nálezy dokazujú, že to čo sa mu stalo, nie je ilúziou. Nádor v jeho pľúcach o veľkosti päste sa zmenšil na 2 (cm) centimetre. Jeho ošetrujúci lekár na jeho posledný nález napísal: „Pozorovateľná regresia, žiadny úkon nie je potrebný.” Domnievam sa, že väčšiu radosť táto rodina nemohla zažiť.

Rózsa:
V ten januárový deň, keď som si vypočula prednášku Lemova, som sa veľmi vydesila, pretože viackrát zdôraznili: k tomu, aby tu bola čo i len najmenšia nádej na uzdravenie, je potrebných min. 5 – 6 mesiacov predpokladu na život. A ja som vedela, že môjmu mužovi dávali lekári oveľa menej. V tejto hroznej, beznádejnej situácii mi dodala silu rozhodnosť pána doktora, pretože keď si pozrel nález, pozrel sa mi do očí a povedal len toľko, „okamžite musíme začať, nemôžeme otáľať ani deň, nemáme čas!” Nevedela som sa teda dočkať toho, kedy prídem domov, aby sme mohli začať s CoD systémom. Dúfala som, že to, čo som počula o CoD Čaji, pomôže môjmu manželovi.

Rakovina pľúc nevznikne za jeden alebo dva mesiace. Predpokladám, že aj v prípade Ferenca boli výstražné znaky, symptómy.

Ferenc:
Fajčiť som začal v detstve, neskôr som neopovrhol ani alkoholom. Keď som pil viac, viac som aj fajčil a naopak. Pivo a pálenka boli pre mňa každodenným nápojom, ale aj víno sa často objavilo. V jeden pekný deň ma potom začal bolieť chrbát a kríže, a keď ma vyšetril reumatológ, na základe nálezu na hrudníku ma poslal do pľúcnej ambulancie vraj na pravej strane vidí tekutinu. Vtedy som už aj kašľal, a vytvorilo sa u mňa tzv. sťažené dýchanie. Rýchlo som sa unavil, čo som si vysvetľoval svojím vekom 50 rokov a samozrejme vyčerpávajúcou fyzickou prácou. Na pľúcnom mi zistili tzv. COPD-t, čo znamená, že dýchaciu sústavu naraz napadol chronický zápal priedušiek aj rozdutie pľúc. Nedá sa to prikrášliť, táto choroba vznikla následkom fajčenia. K problémom sa pridružila začínajúca prietrž chrbtice a problémy s kĺbmi, čiže môj organizmus začal vypovedať službu. Ja som si však stále nechcel priznať, že musím zmeniť svoju životosprávu, teda musím najskôr prestať fajčiť a potom aj piť alkohol. Zvyk je žiaľ hrozná vec, človek si čokoľvek vymyslí, len aby si znovu a znovu zapálil a nalial.

Dostali ste lieky na COPD?

Dostal som hromadu liekov. Nejaký dávkovač, onaký aspirátor, takú kapsulu. Aj som ich používal, ale neveľmi pomáhali. Môj všeobecný pocit pohody sa pritom zhoršoval, bolesti hlavy a nevoľnosť sa stali každodennými príznakmi. Kvôli COPD ma vyhlásili za zdravotne postihnutého a fyzickú prácu mi zakázali, hoci aj tak by som ju nevládal robiť. Z času načas som sa musel vrátiť na pľúcne, kde skontrolovali funkciu pľúc, vyhotovili snímku, predpísali náustky a lieky, a poslali ma domov.

Vtedy ste stále fajčili?

Žiaľ áno. V roku 2007 som však čoraz častejšie dostával zápal pľúc. Lekár predpísal silné antibiotiká, niekoľko dní som vtedy preležal, potom sa mi prilepšilo. V tú jeseň však 42-stupňová horúčka nechcela ustúpiť, hrozne som kašľal a dusil sa. Rózsa sa veľmi vydesila, zobrala ma ako súkromného pacienta k pľúcnemu lekárovi, ku ktorému sme pravidelne chodili počas dvoch týždňov, môj stav sa však neustále zhoršoval. Kvôli obrovskému množstvu tabletiek bolo celé moje telo plné vyrážok, môj žalúdok vypovedal službu, mal som edém na nohe, napriek tomu všetkému horúčka neustupovala, kašeľ a dusenie neustáli. Keď som sa vysypal, Rózsa zavolala pani primárke, ktorá povedala, že sa nemám zaoberať vyrážkami a liek mám ďalej užívať, a nasledujúci deň nech k nej prídeme. Na druhý deň opäť nechala spraviť röntgen, ďalší v poradí, ale tentokrát ma veľmi rýchlo poslala do nemocnice, kde ma komplexnejšie vyšetrili. Zistili, že moje pľúca sú napadnuté veľmi silným zápalom. Vtedy ešte ani len nepadlo slovo nádor, ale urýchlene ma poslali do blízkeho sanatória. Tam lekári stopli všetky lieky a spustila sa lavína. Odber krvi, CT, ďalší röntgen, bronchoskopia, biopsia a histológia.

Rózsa:
Ja tomu dodnes nerozumiem, ako je možné, že pľúcny lekár, ktorý je zároveň primárom, nevie rozpoznať nádor ani po niekoľkých röntgenových snímkach? Veď sa to nevytvorilo za deň. Dva roky ho vyšetrovala, nechala urobiť desiatky snímok, a nezistila, že má na pľúcach tekutinu na hrúbku prsta a nádor o veľkosti päste v pravom hornom laloku. Nádor bol tak veľký, bolo to tam napísané, že prenikol do osrdcovníka! Metastázy pritom siahali od krku až po brušnú dutinu. Nečudo, že sa dusil a že mal stále zápal pľúc. U tejto pani primárky sme boli aj ako súkromní pacienti, slušne sme zaplatili za vyšetrenia, ale boli to peniaze vyhodené von oknom. Hovorila o alergii, o astme, o COPD, iba o jednej veci nerozprávala, o nádore! Aj vonkajšie príznaky hovorili sami za seba: vypuklé nechty a opuchnuté viečka. V každej lekárskej knihe sa to uvádza ako prvý príznak rakoviny pľúc. Ja by som jej odobrala diplom, to je isté!

Kedy ste sa dozvedeli, že problém je veľmi vážny, a Ferenc má na pľúcach obrovský nádor?

Ferenc:
Keď vykonali všetky vyšetrenia, vošiel lekár a povedal, že rakovina je veľmi vážna, v IV. štádiu, s metastázami v lymfatických žľazách, že nádor nemožno vyoperovať, je neliečiteľný, niet pre mňa záchrany, avšak zázraky sa stať môžu. Povedal, že ma budú operovať, a uvidia, či sa dá niečo spraviť. Ja mám podozrenie, že ma iba otvorili, a zase zašili. Do prepúšťacej správy napísali, že riešili pravý horný lalok, pretože bol prilepený na rebro, resp. odobrali vzorku z lymfatických žliaz. K tejto operácii došlo 20. decembra 2007 a o osem dní na to ma prijali späť do sanatória. Liečili ma do 9. januára 2008.

Ako Vás počúvam, pre mňa je zázrak už aj to, že ste sa vôbec dostali domov.

Áno, bol to prvý zázrak. Horúčka ustúpila, ľahšie sa mi dýchalo. Bol som síce veľmi slabý, ale domov som prišiel na vlastných nohách. Rózsa s deťmi boli 5. januára v „Klube uzdravených”, rozprávali sa s jedným lekárom, a 14. januára, keď všetko zaobstarali, sme doma začali s CoD systémom. Trikrát denne som pil CoD Čaj, dvakrát VitalPlus, trikrát týždenne som dostával infúziu s 10.000 mg vitamínu C, každý deň som orálne užíval 5 × 1.000 mg, dostal som injekciu Iscador, a čuduj sa svete, začal som silnieť. Iba tíško podotknem, že vtedy som už nefajčil, ani alkohol som nepil, výlučne šalviový čaj, zelený čaj a minerálku. No z toho aspoň dva litre.

Aké rady vám dali v nemocnici? Odporučili vôbec nejakú liečbu?

Odporučili chemoterapiu, a ja som sa opýtal, čo sa stane, ak ju nepodstúpim? Odpoveď znela: „potom veru ostanete sami s týmto vážnym problémom!” Pomyslel som si, že s ňou začnem, a keď to nebudem zvládať, viac tam nepôjdem. Tak aj bolo. 28. januára som dostal prvú chemoterapiu, ale iba trikrát to bolo znesiteľné. Pri štvrtej mi prišlo hrozne zle, vypadali mi aj vlasy, a vtedy som sa rozhodol, že poviem „nie” na akúkoľvek ďalšiu klinickú liečbu. Tak sa aj stalo. Doma sme pokračovali ďalej s CoD systémom, a keď som následne prišiel na kontrolu, zistili regresiu. Na základe CT snímok sa z lymfatických žliaz odstránili metastázy, a nádor veľkosti päste sa začal zmršťovať. Jeden z lekárov napísal na výsledky „technicky nevykonateľné”. Dodnes to uchovávam! Jednému mladému a milému lekárovi som povedal, že užívam CoD systém, a vďaka tomu sa uzdravujem. Videl som v jeho očiach záujem, a myslím si, že o tom rozprával aj svojim kolegom, pretože zopár lekárov a sestier sa ma spýtalo, čo užívam a čo je táto megadávka „vitamínu C?” Avšak počul som aj o takom názore, že „diagnóza bola isto zlá, alebo nález bol mylný, a preto sa uzdravuje.”
Čo je však isté, že z ostatných pacientov, ktorí so mnou ležali a boli v lepšom stave, už takmer nikto nežije. Zakaždým hľadám bývalých spolubývajúcich z izieb, ale sestričky ma iba s ľútosťou informujú o ich úmrtí.

Keby som vás teraz videl prvý krát, nenapadlo by mi, že ste sa vrátili z takej vážnej, dalo by sa povedať smrteľnej choroby. Nekašlete, nedusíte sa, rýchlo sa pohybujete, máte dobrú náladu, a zdravú farbu pleti.

Rózsa:
Ó, Bože, keby ste ho boli videli! Jeho pleť bola žltá, popolavosivá, bol biely ako stena, a ktovie aký ešte, len nie zdravý. V druhom týždni užívania CoD Čaju a infúzie s megadávkou vitamínu C začal znovu žiť. Zlepšila sa mu chuť do jedla, vrátila sa mu chuť do života, usmieval sa, vstal z postele a nevyzeral tak, ako ten, kto sa v ďalšom okamihu chystá zomrieť. Odvtedy sa jeho krvný obraz pravidelne zlepšuje a najdôležitejšie laboratórne výsledky sú v norme. Čiže stal sa zázrak a uzdravenie sa začalo. Na Vianoce 2008 sme dostali ten najkrajší darček, a síce to, že v porovnaní s výsledkami z júla bola zistená ďalšia regresia, srdce sa nezväčšilo, aorta je normálna, patologický nález nie je pozorovateľný, lymfatické žľazy sú neporušené. Ja hovorím, že väčší darček ani nepotrebujeme.

Vyskytla sa rakovina vo Ferencovej rodine? Myslím na to, že podobný spôsob života, fajčenie, pálenka, ťažké jedlá možno spôsobili rovnakú chorobu.

Ferenc:
Áno, členovia našej rodiny fajčili. Môj otec a môj brat zomreli na rakovinu pľúc, moja sestra má veľmi ťažkú astmu, a žiaľ môj syn a dcéra fajčia tiež. Často ich upozorňujem, aby sa poučili z môjho prípadu, ale vyzerá to tak, že stále nie je pre nich dostatočne odstrašujúce to, čo sa mi stalo.

K liečeniu je nevyhnutný oddaný a milujúci partner. S radosťou vidím, že to u vás nechýba, s dobrou náladou prežívate aj tento ťažký problém.

Rózsa:
Od začiatku sme sa o chorobe úprimne rozprávali. Denne som strávila 8 – 10 hodín v nemocnici pri jeho posteli. Stalo sa, že ja som plakala, a on ma utešoval. Môj muž je veľmi dobrý človek, má skvelý humor, dokáže obrátiť na žart aj tie najabsurdnejšie situácie. Vynikajúco sa dopĺňame, ale mohla by som povedať aj to, že Boh nás stvoril jeden pre druhého. Ja som mala 14 rokov, keď sme sa zoznámili, vtedy mi zopár rokov dvoril, až nakoniec každý šiel svojou cestou. Narodil sa mi syn, on sa oženil a narodil sa mu syn aj dcéra. Dlhé roky sme sa nestretli, ale keď sme sa stali obaja slobodnými, náhoda nás spojila. Pred siedmimi rokmi sa ku mne nasťahoval, a potom sme sa zobrali. Žijeme spolu, ako keby sme odjakživa takto žili. Viackrát sme si povedali, že keďže nás oboch obdaril stvoriteľ impulzívnou povahou, je lepšie, že naše životy sme spojili až v tomto veku. Dnes už si dávame oveľa väčší pozor na slová, aby sme druhého neranili.

Čo vravela rodina, čo vraveli deti na sobáš?

Rózsa:
Svokra mi padla okolo krku, deti už pomenej. Môj syn štyri mesiace ani neprišiel domov, ani Feriho deti neboli nadšené. Počas rokov si však zvykli. Vychovali sme ich, a želali sme si len to, aby do nášho života nezasahovali. Dnes už spolu organizujeme sviatky aj spoločné večere. Stretávajú sa zriedka, ale ani vtedy nie sú problémy. Najkrajšie však bolo, že keď sme zistili Feriho chorobu, všetky tri deti spoločne pomáhali. Feriho dcéra hľadala informácie na internete, cestovali som mnou do Budapešti, syn objednal z lekárne, čo sme potrebovali, a aj odvtedy sa pravidelne zaujímajú a chodia k nám. Uvedomili si, že pri problémoch treba držať spolu! Neupozorňovala som ich na to, urobili to sami od seba. Dúfam, že teraz to už takto zostane, nič viac ani nepotrebujeme.